Grow Trails projekt, návrat do Afriky, tanec. Po pandémii bol rok 2022 konečne obdobie, kedy sa veci začali hýbať. Viacero projektov skončilo a, naopak, veľa nových aktivít od mňa vyžadovalo signifikantné vykročenie z komfortnej zóny. Ale ten pocit, keď človek prekonáva vlastné strachy, lebo verí v zmysel toho celého, a potom cíti odozvu ostatných, a vidí, že to naozaj zmysel má, stojí za to.
V roku 2022 prestali byť Grow Trails iba mojou myšlienkou na papieri, respektíve na webe, ale nadchlo sa pre nich viacero ľudí, a dokázala som pre nich získať prvotný funding. Kedysi v lete 2021 som si to tak maľovala, ako by Grow Trails mali vyzerať v decembri 2021. Teraz vidím, že cesta k úspešnému projektu trvá omnoho dlhšie 🙂 a vyžaduje vytrvalosť. Že zmena vždy pozostáva z milióna drobných krokov a každý dielčí úspech na ceste vie neskutočne nakopnúť. Učím sa užívať si ten proces, keď veľa vecí je pre mňa krokom do neznáma a neviem, ako dopadnú. Lebo len vtedy človek rastie a môže vytvoriť niečo nové. A to stojí za to!
Náročný začiatok
Január až marec sa pre mňa niesli v znamení tvorby online kurzu Nurture Yourself to Evidence-based Wellbeing. Neskutočne intenzívne a zároveň motivujúce týždne, keď to zrazu nebolo o tom, že si tvorím obsah na web, ktorý “si snáď niekto všimne”, ale prihlásilo sa 120 reálnych záujemcov z mäsa a kostí a kurz som potom tvorila priamo pre nich.
Vidieť, že vaše vedomosti sa dostávajú ku konkrétnym ľuďom a počuť ich konkrétny feedback a otázky, čo ešte by ich zaujímalo, je na nezaplatenie. Jednak, že zrazu máte obrovský záväzok urobiť pre účastníkov a kurz prvé posledné – a že som zrazu za 10 týždňov vytvorila viac materiálov, ako predtým za niekoľko mesiacov dokopy; a jednak, že si človek otestuje, čo presne ľudia v danej téme riešia a čo ich zaujíma.
Napriek tomu, že veľa materiálov na kurz som mala pripravených v predstihu, bolo to prvýkrát, čo som pozitívnu psychológiu učila takto v celku. A teda, nebudem predstierať, dalo to zabrať! Tvoriť nový kurz v novej téme je vždy záprah, a k tomu celá technická stránka, od dizajnu a spravovania FB skupiny, cez emailovú databázu, až po propagáciu kurzu, a väčšinu z týchto vecí som ako online zelenáč robila prvý raz. Navyše propagovať kurz, v ktorého dôležitosť síce bytostne verím, ale jeho obsah ešte iba tvorím, a byť pri tom konštantne vidieť na sieťach, to mi ako introvertovi vôbec neslo ľahko.
Nakoniec toto obdobie obsahovalo tak veľa výstupení z komfortnej zóny, že každé ďalšie už išlo ľahšie a prestala som to tak vnímať, lebo, skrátka, nebol na to čas a bolo treba riešiť ďalšie praktické veci.
Som vďačná za túto skúsenosť, lebo človek zrazu robí jedno rozhodnutie za druhým, neberie ich tak vážne a nečaká dokonalosť, orientuje sa na to, čo je skutočne dôležité urobiť v nasledujúcej chvíli a urobí to najlepšie, ako to v tom momente ide. Aj tak koľkokrát malo v kurze ohlas niečo, čo som nečakala, ako vtip alebo situačná poznámka; a naopak, niekedy, keď človek vypíli prezentáciu “do dokonalosti”, ľudia sa k nej trebárs ani nedostanú, alebo je moc technická.
Počas kurzu nám v rodine odišla blízka osoba. V rámci možností som sa stále snažila makať, ale posledné týždne boli ťažké a kurz som dokončila viacmenej na autopilota. Moc ďakujem za podporu v ťažkých chvíľach svojmu partnerovi, rodine a priateľom; a mentorom v Kickstarte, najmä Ingrid Dach a Jindřiške Novotnej.
Zotavenie a startupový inkubátor
Polovicu apríla som strávila chorá, čo bol zjavný signál spomaliť a bilancovať. A premyslieť si, ako by som chcela svoj projekt viesť ďalej. Po prvej veľkej skúsenosti učenia online bolo super si uvedomiť, ktoré aktivity z toho ma bavia a doslova nabíjajú energiou, a pri ktorých sa, naopak, musím značne prekonávať — áno, napríklad, byť videná na sociálnych sieťach 🙂 — a popremýšlať, čo by sa dalo zmeniť, aby to išlo ľahšie.
Zároveň práve vďaka tomu, že som predtým bola viac videná, som dostala ponuku na rozhovor, prednášku, a dokonca na dlhodobejší mentoring. Prišli aj výsledky prihlášky o grant, ktorý síce Grow Trails nezískali, ale na základe ktorého mi ponúkli miesto vo viedenskom inkubátore na ďalšie dva mesiace.
A tak som máj a jún strávila v spoločnosti ďalších 16tich projektov všetkého druhu, od odhaľovania fakes na sociálnych sieťach, až po akvaponiku. Dokopy 17 tímov, nadšených vytvoriť niečo nové, a vyše 30 workshopov na všetky témy ohľadom startupovania, od vytvárania value proposition pre zákazníka, cez prototyp, právne poradenstvo, individuálny feedback a, áno, aj networking pre introvertov 😉 Prvýkrát po pandémii sa náš beh programu konal naživo, a po dvoch rokoch konštantných zoomov, som si tento pravidelný ľudský kontakt a komunitu neskutočne užila! A teda, ehm, v tomto období aj svoj prvý covid.
Zavŕšenie projektov: SNPčka a promócie
Koncom mája sa mi podarilo zavŕšiť aj 5-ročný projekt cesty Slovenskom: s Pepom sme zdolali 770 km dlhú Cestu hrdinov SNP. Od roku 2018 sme pravidelne každý rok z SNPčky prešli 100 až 200 km, trasa Dukla-Bardejov-Košice-Telgárt-Nízke Tatry-Krížna-Trenčín-Myjava-Malé Karpaty-Devín.
To, prečo robím diaľkovú turistiku a aký úžasný pokoj mysle to vždy prinesie, by bolo na niekoľko blogov. Tu spomeniem len ten neuveriteľný pocit, keď sa na konci cesty blížite do Bratislavy a máte v nohách celé Slovensko, prešli ste ho pešo, obyčajnými malými krokmi, keď predkladáte jednu nohu pred druhú. Všetky tie doliny, rozhovory s miestnymi, dobrosrdečnosť východniarov, zapadnuté dedinky, pastieri, ale aj hory, výhľady, samota a drsnosť prírody, a na konci kancelárski típkovia, čo sa so smart hodinkami na ruke a vypchatými zadkami v cyklistických legínach vybrali na elektrobikoch na bratislavský Biely kríž 😀 Naše Slovensko.
Mimochodom, vedeli ste, že z Krížnej vidno naraz do Maďarska, Poľska aj Česka? To si človek hneď uvedomí, aké je to naše Slovensko doslova na dlani. Alebo, keď za deň zdoláte pár kopcov a z mäkkej stredoslovenčiny je zrazu tvrdý dialekt; fakt, dediny hneď vedľa seba, len za kopcom.
Na konci júna som dokončila ďalší niekoľkoročný projekt: PhD 🙂
Reálne som doktorandské skončila už v 2020. Našťastie sa nám vtedy podarilo presvedčiť inštitút, že fakt nechceme mať promóciu cez zoom vo vlastnej spálni, a konalo sa to až teraz. Stretnúť spolužiakov naživo po dvoch rokoch bolo super!
Hneď na druhý deň som letela do Detroitu na spolužiačkinu svadbu. Z časových dôvodov to bol len krátky 5-dňový zaoceánsky výlet, no spomienok z neho mám, akoby trval dva týždne. Jednak bolo zaujímavé zažiť kanadsko-americkú svadbu na univerzitnom kampuse, a jednak je Detroit dostatočne blízko ku kanadskému Waterloo, kde sme spolu s nevestou Marie-Sarah kedysi študovali, aby som to tam na otočku navštívila. Po rokoch znova naživo vidieť tváre kamarátov a chodiť po známych uliciach; ach 🙂 spomienky, radosť, a zvláštny pocit domova ďaleko od Slovenska 🙂
Leto
V lete som pokračovala v tvorbe pre Grow Trails, s pretrvávajúcou podporou od Eva Gruber a Ingrid Dach (ďakujem!), napísala ďalšie dve žiadosti o grant pre Grow Trails a navštívila vedecký workshop, kde ma, na moje prekvapenie, ako zástupcu mimoakademických vzdelávacích projektov pozvali na ďalšiu vedeckú konferenciu do Nemecka. Dokonca zo mňa aj vyhŕklo, či sú si istí, že ma tam chcú, keď momentálne nepracujem v akadémii, a odpoveď, čo ma prekvapila, bola, že práve o to viac!
Zároveň som si v lete dovolila viac oddychovať a užila si dovolenku s rodinou v Grécku, pár dní v Čechách s kamarátmi, tri šifrovačky, svadbu, pár výletov a večerných gitarovaní a zlatý klinec sezóny, dva týždne letnej tanečnej školy v Bratislave. Tanec milujem, ale kvôli problémom s kolenom som od lockdownového projektu posledný rok tancovala veľmi málo. Našťastie, vďaka super fyzioterapii (ďakujem, Moritz Bidner) som si tohtoročnú letnú školu zase strašne užila a pripomenula si, ako nesmierne mám tanec rada <3.
A to som nevedela, že na mňa čaká ešte jedno brutálne tanečné prekvapenie: koncom augusta mi volali z Asociácie Bratislava v pohybe, či sa nechcem zúčastniť projektu Veľký nádych. Znovu sa mi potvrdilo heslo z obľúbenej knihy Never Split the Difference; že “nie” nie je koniec, ale začiatok konverzácie. Keď som sa totiž do Veľkého nádychu hlásila pôvodne, moju žiadosť zamietli, lebo som sa nemohla zúčastniť všetkých nácvikov. Napísala som im ale mail, že keby im náhodou niekto vypadol, môžu mi kedykoľvek zavolať – a oni zrazu fakt volali! Veci sa dejú, keď človek vytrvá.
A tak na konci augusta ma ešte čakal týždeň tréningov a v septembri dva víkendy predstavení, v spoločnosti 40 úžasných žien a pod vedením choreografky Stanislavy Vlčekovej. Opísať, aké je to pracovať so Stankou, na to nemám slov, to sa musí zažiť!
Predstavenia sa páčili a dotiahli sme to až do recenzie, kde nás spomenuli po boku baletu Giselle z národného divadla. Asi moja najväčšia tanečná česť ever 🙂
Inak, ak náhodou tancujete a mali by ste záujem prepojiť pohyb a popularizáciu vedy, dajte mi vedieť.
Máme funding, ďalší kurz a Afrika
Na jeseň som začala tvoriť Rationality trail pre Grow Trails a v druhej polovici októbra som obdržala dve dôležité správy.
Po prvé, jeden z grantov, ktorý som si v lete podala, vyšiel! To znamená, že Grow Trails dostanú funding na nasledujúci polrok! Celý deň som šťastná skákala po byte a bola ako na obláčiku 🙂 Koniecne to vyšlo! Za posledné dva roky som si podala päť rôznych žiadostí s Grow Trails, v rámci rôznych grantových schém na vzdelávanie v Rakúsku, aj celosvetovo. Zakaždým boli zamietnuté. A teraz to konečne vyšlo!
Cením si jednak finančnú podporu, ale rovnako aj dôveru, ktorú do môjho projektu vložila výberová komisia. Lebo po mesiacoch úsilia, keď s projektom začínate, neistoty a vlastných pochybností, je nesmierne motivujúce stretnúť na ceste ľudí, ktorí sú z vášho projektu nadšení rovnako ako vy. A teraz aj ľudí, ktorí sú ochotní ho finančne podporiť. Ďakujem, veľmi si to vážim a aj takto verejne sľubujem, že pre Grow Trails urobím maximum <3.
Druhou dôležitou správou bola pozvánka prísť odprednášať trojtýždňový kurz výpočtovej geometrie na univerzitu do Ghany. Malý háčik v tom, že “kurz začne už za 18 dní, tak, prosím, nahláste, kedy chcete priletieť.” Milujem africkú spontánnosť 😀 Na ich obranu, univerzita tento rok nemala otvorenie školského roka úplne vo vlastných rukách a robili, čo mohli.
Nuž teda som za dva intenzívne týždne prekutrala poznámky z doktorandského a vytvorila osnovy pre úvod do výpočtovej geometrie. Študenti sú tam dosť šikovní, nesmierne pracovití a motivovaní, ale jednoducho na afrických univerzitách sa v rámci matematiky neučí nič diskrétne. Čiže napriek tomu, že je to magisterský program, v rámci kombinatoriky a algoritmov ich najprv musíte naučiť úplne základy a až na to nadstaviť výpočtovú geometriu.
Toto bol môj tretí raz v Ghane a piatykrát, čo som učila matiku v nejakej africkej krajine. Prvýkrát som tam bola pred ôsmimi rokmi, keď som pol roka robila v magisterskom programe tútorku. Teraz som sa vrátila na to isté miesto ako lecturer.
Zopár bývalých študentov sa mi aj podarilo stretnúť, a je úžasné pozorovať, kam sa za tých 8 rokov posunuli: niektorí pôsobia vo vede v Británii, v Kanade alebo v USA a niektorí sa vrátili naspäť do Ghany, učia tam na univerzite alebo pracujú s mládežou, alebo si založili svoj vlastný biznis.
No a tí tohtoroční študenti? Úžasní! Až sa mi pred cestou domov hrnuli slzy do očí. Urobili kus dobrej práce, aj keď pre nich tá matika bola nie vždy ľahká. A okrem geometrie sme si spolu užili aj kopu rozhovorov, ping-pong, alebo vtipné chvíle, keď ma učili nosiť fľašu vody na hlave bez pomoci rúk. Na rozlúčku mi z vlastnej iniciatívy ako prekvapenie napísali správičky. “You don’t just teach, you inspire”… túto, a mnoho ďalších, ktoré ma ešte dlho budú hriať pri spomienke na nich. A tajne dúfam, že sa s nimi, snáď, ešte niekedy uvidím.
Samú ma prekvapilo, ako som v Ghane žiarila. Mala som rešpekt pred tvorbou kurzu, a hlavne tak narýchlo, ale v momente, keď som sa postavila pred tabuľu, všetka neistota opadla a bola som showmanka; vtipy, interaktivita, mix tabule a projekcie, skupinové úlohy, nebála som sa experimentovať, ani improvizovať. A študenti mi všetku tú energiu vrátili a ešte znásobili, čo ma ešte viac povzbudilo.
Uvedomila som si, že takáto sebavedomá hravosť mi v Grow Trails niekedy chýba, možno preto, že na rozdiel od matiky, ktorú som učila už miliónkrát, sú témy v Grow Trails pre mňa omnoho novšie. A ľudia z vás tú energiu vždy vycítia. Zároveň ale učiť čisto matický kurz už pre mňa nie je výzva a príde mi veľmi dôležité a fascinujúce venovať sa kritickému mysleniu a spôsobom, ako v dnešnej rýchlej dobe spracúvame informácie a učíme sa… proste Grow Trails témam.
Ako úlohu do roku 2023 si preto dávam stelesniť túto hravosť nielen pri prednášaní matematiky, ale žiť ju v omnoho väčšej miere aj v Grow Trails. S ňou je to totiž omnoho väčšia zábava pre všetkých a navyše potom aj ostatné veci idú nejak zázračne ľahšie.
Po návrate z Ghany sa mi zrazu na vlne pozitivity ľahko darilo networkovať. Zhodou okolností som sa dozvedela o viacerých príležitostiach špeciálne pre projekty v oblasti vzdelávania a nadviazala veľmi relevantné kontakty. Robí mi radosť byť súčasťou komunity, ktorá je na jednej vlne, medzi ľuďmi, kde veríme, že vzdelávanie sa dá robiť lepšie a zábavnejšie, podnikáme k tomu konkrétne kroky a navzájom sa podporujeme. Už teraz sa neviem dočkať, čo v tomto smere prinesie rok 2023 🙂
Záver roku som ešte strávila s rodinou a kopou športu v Egypte (a opäť raz ma zarazilo, ako rozdielne jednotlivé africké krajiny sú). Vďaka, Pepa 😉
Bilancovanie
Som vďačná za uplynulý rok, bol plný, a ja som cítila, že naozaj žijem a rastiem. Nové výzvy – i keď niektoré boli väčšie ako ja – a úspechy, zážitky, ľudia, tanec a cestovanie.
- Zistila som, že mi veľmi dobre funguje práca v blokoch: keď sa intenzívne niekoľko týždňov sústredím na konkrétny cieľ a potom aj intenzívne oddychujem, napríklad viacdňovým výletom; ale musím si dať pozor na konzistenciu a dlhodobý plán.
- Učím sa užívať si ten proces tvorby projektu a celú neistotu okolo, a oslavovať aj každodenné malé úspechy, nielen veľké ciele; nie vždy všetko vyjde, ale mať radosť už len z toho, že to skúšam a učím sa to, ako najlepšie viem (a o to je tá radosť potom ešte väčšia, keď to aj naozaj vyjde!).
- Vedieť, čo chcem: toto je pre mňa veľká téma na rok 2023. Že nielen naskočiť na možnosti okolo, ale byť si vedomá, čo potrebujem a kam chcem svoj projekt dotiahnuť, a podľa toho vedieť niektorým príležitostiam povedať nie, aj keď sú kvalitné. Menej je niekedy viac.
- No a nakoniec také prozaické, vedieť lepšie odhadnúť, koľko mi ktorá činnosť potrvá. Veľa vecí som tento rok robila prvýkrát a moja predstava o tom, koľko času zaberú, bola skoro vždy veľmi poddimenzovaná 😀 Pracujem na tom, aby sa to zlepšilo.
Rok 2022, ďakujem ti, a rok 2023, vitaj!
Being a scientist and an educator, I love creating meaningful games for all those who are ready to trick their mind, experience adventure and discover more about themselves and the world around us.
I started Grow Trails, the interactive educational games for adults. Read my story.